Prvé hiphopové tance mali možnosť vidieť Newyorkčania ešte na začiatku sedemdesiatych rokov. V osemdesiatych rokoch už bola táto subkultúra etablovaná aj v niekoľkých televíznych seriáloch. A v deväťdesiatych rokoch sa zo subkultúry stala popkultúra, svetový fenomén. Prečo je tomu tak?

  1. Je to rýchla a energická forma tanca, formálnosť nie je dôležitá, iba živelné pohyby a zábava. Rozbaliť sa môžete kdekoľvek – ostatne, hip hop vznikol na ulici.

  2. Pohyby hiphopových tanečníkov sú výbušné a rýchle, treba držať vysoké tempo. Je to ako workout vo fitku, kde si cvičíte silu a vytrvalosť. Pri väčšine figúr a pohybov musíte používať celé telo, všetky končatiny – a vo veľkom spaľujete aj kalórie.

  3. Podštýlov je veľmi veľa. Napríklad breakdance, harlem shake alebo robotting – a to je len niečo málo z ozaj vysokého počtu rôznych smerov, ktorými sa môžete vybrať.

  4. Tancovať môžu aj deti. Hoci môže byť hip hop v základe dosť vulgárny, vo svojej miernej forme je veľmi obľúbený aj medzi deťmi – a veľmi veľa tanečných škôl sa toho chytilo. Pretože ak to deti baví, tak máte vyhrané. Aj na Slovensku býva docela dosť detských hiphopových tanečných súťaží, eventov a podobne.

  5. Každý sa tomu môže venovať. Hiphopový tanec nemá presné pravidlá, môžete si zakrepčiť doma na záhrade alebo v obývačke, môžete si vymyslieť vlastné zostavy a pohyby. V podstate je to vaša vec a žiadny Jaro Slávik vám do toho nemôže kecať.

  6. Aj profíci ho majú v repertoári. U profesionálnych tanečníkov je to naopak – choreografie sa dlho a náročne trénujú, profíci musia byť nacvičení, skoordinovaní a aj pre nich to vyžaduje veľkú výzvu.

  7. Improvizácia! Na freestyle sa pri hip hope kladie veľký dôraz. Ak máte odvahu, môžete vyvinúť vlastný štýl rovno na parkete. Voľný štýl je veľká zbraň ulice.

    Street dancer hip hop